Slovak forestry chamber
Archív 2020
XXII. stretnutie Klubu žien - lesníčiek pri SLsK, Gemer, 20. - 23.8.2020
22. ročník celoslovenského stretnutia lesníčok sa od 20.8.-do 23.8.2020 konal na Gemeri. Pod záštitou Klubu žien pri Slovenskej lesníckej komore, LESOV SR, š.p. sa zorganizovania stretnutia podujal Odštepný závod Rožňava. Hostil 60 účastníkov stretnutia z celého Slovenska. Ubytovaní hostia našli zázemie v krásnom prostredí hotela Hrádok pri Ochtinskej aragonitovej jaskyni za prísnych hygienických podmienok za  dodržania a  minimalizovania ohrozenia šírenia nákazy Covid 19. Pani predsedníčka Klubu žien pri SLsK Ing. Mária Biesová privítala všetkých účastníkov stretnutia a  vzácnych hostí generálneho riaditeľa sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MP RV SR pána Ing. Michala Tomčíka a pani predsedníčku OZ Drevo Les Voda JUDr. Vlastu Szabovú, PhD. Témou rozhovorov bol spôsob hospodárenia v rôznych prírodných podmienkach a problematika zonácie NP Muránska Planina. Prvý deň sa účastníci stretnutia presunuli na Lesnú správu Rožňava v  lokalite Soroška, kde sa zoznámili s  prírodnými podmienkami, históriou a  prítomnosťou Odštepného závodu Rožňava priamo od  povereného riaditeľa OZ Lesy SR, š.p. Ing. Štefana Zubriczkého. Vedúci LS Rožňava Ing. Oto Fehér hovoril o špecifikách pri obhospodarovaní lesov na  území Slovenského krasu akými sú hlavne obmedzenia z titulu chráneného územia, hydrologické, pôdne a klimatické podmienky. LS Rožňava hospodári na 8.623 ha lesných pozemkov, z toho porastová výmera je 8.187 ha je členená na  šesť LO, má päť vedúcich LO a  dvoch technikov. Priemerná ročná ťažba dreva za osem rokov platnosti PSL je 17.500 m3 , na posledné dva roky platnosti PSL je plánovaná v  objeme 45.000 m3 . V druhej polovici platnosti PSL bol prehodnotený spôsob vykonávania obnovných ťažieb, na  LS sme ukončili rúbaňový spôsob obnovy a po posúdení stavu rozpracovania jednotlivých porastov sa uplatňuje obnovná ťažba hospodárskym spôsobom podrastovým s  výmerou skupín do  0,2 ha, alebo hospodárskym spôsobom účelovým, hlavne stromovou, alebo skupinovou formou s cieľom prebudovy na trvalo viacetážové porasty. Pestovateľská činnosť je zameraná hlavne na  výchovu porastov prečistkami a  ochranu mladých lesných porastov, porastovú hygienu po spracovaní kalamity v smrekových porastoch a asanáciu hmoty v  okolí turistických chodníkov a cyklotrás. Na umelú obnovu lesa sa vynakladajú finančné prostriedky v  minimálnom množstve, nakoľko sa vykonáva len na  holinách po  náhodných ťažbách, celkovo sa v  priemere ročne vynakladajú finančné prostriedky na pestovateľskú činnosť v množstve 59.000 € ročne. I keď v tieni stromov, slniečko nás ohrievalo a  tak nám dobre padlo občerstvenie ovčím syrom. Zastavili sme sa i pri informačnej tabuli ďalšieho Významného lesníckeho miesta (vyhláseného v roku 2018) - pri Hrhovských (ne)spustnutých pôdach. Je to územie, ktoré vzniklo odlesňovaním a  pastvou a  následnou eróziou pôsobením vody a vetra na vápencových svahoch. Lesníkom však táto spustnutá pôda nedala spávať a  tak pod vedením pracovníkov Výskumného ústavu LH a rožňavských lesníkov sa snažili tieto stráne na  území cca 2500 ha zalesniť. O neľahkej práci lesníkov, lesných robotníkov a  robotníčok pri zalesňovaní nám prišli porozprávať: vedúci lesného obvodu Zádielska dolina pán Ľubomír Smutný, 78-ročný stále čiperný lesník, toho času na dôchodku a bývalý vedúci LS Jablonov pán Ján Fifík. Lesníci pri vysádzaní holých vápencových strání použili na  zalesnenie dreviny, ktoré boli vhodné do  daných extrémnych podmienok akými sú sucho, prehriatý vápencový podklad, málo pôdy. Bolo použitých viacero metód zalesňovania kolovým vysadzovačom aj pyrotechnická metóda vystreľovaním jám a navážaním zeminy veľakrát na vlastných chrbtoch. Dnes sa tieto svahy zelenejú borovicou čiernou, jaseňom mannovým, dubom plstnatým, čerešňou vtáčou, jarabinou mukyňou, brekyňou a  drieňom vďaka lesníkom a  pracovitým rukám lesných robotníkov a  robotníčok. Ochladenie v horúcom letnom dni sme našli v Zádielskej tiesňave, kde sa nás ujal pán Smutný, rezkým krokom dobehol čelo nášho peletónu, aby mohol porozprávať o neľahkom živote lesníka s početnou rodinkou bez dopravného prostriedku v odľahlej, ale o to nádhernejšej prírode Zádielskej doliny. Dolinu vytvoril potok Blatnica. Tiesňava je dlhá približne 3,3 km. Miestami je len 10 m široká a jej vápencové steny dosahujú relatívnu výšku až 310 m. Najväčším a  najdlhším stupňovitým vodopádom je Veľká Zádielska kaskáda a miesto široké len 10 m sa volá Zádielska brána, ktorá sa nachádza tesne za Cukrovou homoľou. Je to najvyšší vežovitý skalný útvar na  Slovensku. V  doline je asi 120 jaskýň. Zádielska dolina bola vyhlásená pre svoju jedinečnosť v roku 1954 za  národnú prírodnú rezerváciu. V  strede Zádielskej doliny sa nachádza horáreň, kde pán Ľubomír Smutný prežil so svojou početnou rodinkou niekoľko desaťročí svojho neľahkého, ale krásneho lesníckeho života, až kým odišiel na zaslúžili odpočinok.
Chutný obed, oddych a  ochutnávka miestnych vín v  Jablonove nad Turňou v Granáriu v stredovekej sýpke s vinnou pivnicou nám všetkým veľmi dobre padol. Náročný deň pokračoval, návštevou katedrály nanebovzatia panny Márie so vzácnou a  unikátnou tabuľovou maľbou Sv. Anny s  dobovým realistickým zobrazením ťažby a spracovania rudy v okolí mesta. Ide o najstaršie zobrazením baníckej činnosti na oltárnom obraze v strednej Európe. Vyhliadka zo strážnej veže otvorila svoj pohľad na  pamiatky historického jadra Rožňavy a na celú Rožňavskú kotlinu. Večer pokračoval pri Gemerskej muzike. To, že lesníčky a  lesníci sú veľmi spoločenskí a  sú medzi nimi vynikajúci speváci, tanečníci a hudobníci netreba nikoho zvlášť presviedčať. Nocou sa niesli nádherné piesne od Východu, cez Horehronie, Trenčín, Terchovú až po Záhorie. „Vďaka Vám kolegyne a  kolegovia za nezabudnuteľný umelecký zážitok.“ Ďalšie ráno nášho stretnutia nás čakal rozprávkový svet Ochtinskej aragonitovej jaskyne, ktorá predstavuje unikátny prírodný jav podzemného krasu, pútajúci pozornosť bohatosťou a  rôznorodosťou aragonitovej výplne i  svojráznym vznikom a  vývojom podzemných priestorov. Výzdobu jaskyne vytvárajú tri rôzne staré generácie aragonitu, pričom najstaršie minerály majú podľa odhadov až 140-tisíc rokov. Aragonit nevytvára klasické stalagmity a  stalaktity, na  ktoré ste v  jaskyniach zvyknutí. Namiesto toho vytvára rôzne ihlice a  špirály, ktoré sa nápadne podobajú oceánskym koralom. Takúto výzdobu môžete v Európe vidieť jedine u nás. Ďalšie dve (sprístupnené) aragonitové jaskyne nájdeme už len v Mexiku a Argentíne. Keďže medzi účastníkmi stretnutia sú aj pracovníci neštátneho sektora je už tradíciou do  programu zakomponovať aj návštevu organizácie z tohto sektora. Našu návštevu prijalo Lesné družstvo Slavošovce a  šarmantný hostiteľ pán Rudolf Pažitka. Lesné družstvo sa popri lesníctve, ťažbe dreva, predaja nespracovaných lesných výrobkov, piliarskej výrobe, výrobe jednoduchých výrobkov z dreva venuje aj verejnoprospešným aktivitám. Pre širokú verejnosť v  obklopení lesov vybudovalo oddychovú zónu, s rozprávkovými bytosťami a priamo v Slavošovskom tuneli organizuje koncerty hudobných skupín. Lesné družstvo má toho veľa v pláne. Nám ostáva len veriť, že ich snaha, vízie a sny sa jedného dňa stanu realitou. Chuť a zanietenosť im nechýba. Byť v  srdci Gemera a  nenavštíviť nášho najväčšieho zberateľa slovenských ľudových rozprávok by bol hriech. A  keďže účastníkmi stretnutí sú aj deti, verím, že ich očká a srdiečka pri prehliadke rodného domu najväčšieho slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského, evanjelického farára, pedagóga, spisovateľa, básnika, prekladateľa, redaktora, literárneho kritika a  významného folkloristu v  Slavošovciach boli naplnené radosťou. Po  náročnom programe nám v  bruchu hudci vyhrávali a tak divinový guláš, ktorý pre nás navarili spoločne kolegovia lesníci z  LS Rožňava a  LS Betliar potešil a  zasýtil. Ďalšou zastávkou bol Betliar. Zvernica v  Betliari, ktorú spravujú Lesy SR, š.p. OZ Rožňava je zameraná na  chov jelenej, danielej a  muflónej zveri s  rozlohou takmer 1700 ha. Sprievodcom sa nám stal poľovný referent OZ Ing.  Marcel Lehocký, ktorý nás oboznámil s vyše 130 ročnou históriou zvernice v Betliari a vysvetlil aj zámery chovu jeleňov. Nabitý program pokračoval návštevou kaštieľa a  nádherného prírodného parku. Expozícia v  priestoroch kaštieľa Betliar vznikla z  pôvodného mobiliáru a  umeleckých zbierok viacerých príslušníkov grófskej rodiny Andrássyovcov, ktorí tu v minulosti žili a pôsobili. Približujú život a bytovú kultúru uhorskej šľachty v 18. a 19. storočí. Popri nábytku tvoria významnú časť expozície historické tlače a rukopisy umiestnené v priestoroch historickej knižnice a umelecké zbierky malieb, striebra, skla, porcelánu, keramiky, kameninových nádob, hodín, rôznych druhov a typov zbraní a poľovníckych trofejí. Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. V týchto historických priestoroch sa každoročne v  mesiaci jún konajú poľovnícke dni spojené s  výstavou poľovníckych trofejí z  regiónu, ktorú spoluorganizujú Lesy SR, š.p. OZ Rožňava. Večer patril zhodnoteniu činnosti Klubu žien pri SLK a plánom do budúcnosti. Ďalší rok sa stretnutie žien lesníčok podujali zorganizovať ženy lesníčky z Trenčína. V  mene organizátorov 22. celoslovenského stretnutia žien lesníčok vyjadrujeme vďaku všetkým účastníkom za  ich aktívny prístup. Priateľstvo, dobrá nálada, optimizmus, elán, dobrý duch, správne rozhodnutia, pevné zdravie a veľa síl nech Vás sprevádzajú vo Vašich rodinách a  v  pracovných kolektívoch. Nás organizátorov hrejú slová uznania a vďaky za skvelý program v prekrásnom, aj keď ťažko skúšanom regióne Gemera. Našou snahou bolo ukázať Vám klenoty Gemera, úsilie ľudí, ich spätosť s  históriou a  snahu o  budovanie tradícií s  cieľom zveľadenia a zachovania pre budúce generácie.
Lesu Zdar!
Ing. Tonka Fehérová, Ing. Oto Fehér, Ing. Jana Lehocká, Lesy SR, š.p. OZ Rožňava
pozvánka